Psychosomatika: ako psychika ovplyvňuje naše telo a zdravie

Sympatický nervový systém

Pri stresovej reakcii sa aktivuje sympatický nervový systém.

Môže dôjsť k zrýchleniu srdcového tepu, zvýšeniu krvného tlaku, zmene dýchania a zvýšenému napätiu svalov.

Tieto reakcie majú svoj význam.

Krátkodobo nám pomáhajú reagovať na nebezpečenstvo alebo zvýšenú záťaž.

Kortizol a stresová reakcia

Dôležitú úlohu zohráva aj os hypotalamus – hypofýza – nadobličky.

Tá sa podieľa na regulácii hormónov vrátane kortizolu.

Kortizol pomáha organizmu prispôsobovať sa záťaži a ovplyvňuje energetický metabolizmus aj ďalšie procesy.

Nie je však správne označovať ho za škodlivý hormón.

Problémom môže byť najmä dlhodobo narušená regulácia stresovej odpovede.

Aké telesné príznaky môže spôsobovať stres?

Stres sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi.

Nie každý človek reaguje rovnako a rovnaké príznaky môžu mať aj iné príčiny.

Dôležité: Nové, silné alebo pretrvávajúce telesné príznaky nemožno automaticky pripísať stresu. Najskôr je potrebné zvážiť možné zdravotné príčiny.

Psychosomatická bolesť: môže byť bolesť skutočná, aj keď vyšetrenia nič neukážu?

Áno.

Bolesť je zložitý zážitok, na ktorom sa podieľajú nervové dráhy, mozog, predchádzajúce skúsenosti, pozornosť aj emocionálny stav.

Niekedy môže človek pociťovať dlhodobú bolesť bez toho, aby bežné vyšetrenia odhalili jednoznačné poškodenie tkaniva.

To však neznamená, že bolesť predstiera.

Bolesť je skutočná aj vtedy, keď jej mechanizmus nie je na prvý pohľad viditeľný.

Pri niektorých chronických bolestivých stavoch môže nervový systém reagovať citlivejšie na podnety.

Tento jav súvisí napríklad s mechanizmami centrálnej senzitivizácie.

Psychický stres môže intenzitu bolesti zvyšovať, ale nemusí byť jej jedinou príčinou.

Psychosomatika a trávenie: prečo cítime stres v žalúdku?

Možno poznáte pocit motýľov v bruchu pred dôležitou udalosťou.

Alebo situáciu, keď počas stresového obdobia stratíte chuť do jedla.

Tieto prejavy súvisia s komunikáciou medzi mozgom a tráviacim traktom.

Os črevo – mozog

Tráviaci trakt má vlastný rozsiahly nervový systém a komunikuje s centrálnym nervovým systémom.

Na tejto komunikácii sa podieľajú nervové, hormonálne a imunitné mechanizmy.

Stres môže ovplyvňovať pohyblivosť čriev, vnímanie vnútorných podnetov a niektoré tráviace funkcie.

Syndróm dráždivého čreva

Pri syndróme dráždivého čreva sa môžu objavovať bolesti brucha a zmeny vyprázdňovania.

Psychický stres môže u niektorých ľudí príznaky zhoršovať.

To však neznamená, že ide o vymyslené ochorenie alebo že ho spôsobuje iba psychika.

Ide o komplexnú poruchu interakcie medzi črevom a mozgom.

Môže stres ovplyvňovať imunitu?

Imunitný a nervový systém spolu komunikujú prostredníctvom viacerých regulačných mechanizmov.

Dlhodobý stres môže ovplyvňovať niektoré imunitné funkcie a zápalové procesy.

Jeho účinky však nie sú jednoduché ani rovnaké u všetkých ľudí.

Nie je správne tvrdiť, že každá infekcia alebo autoimunitné ochorenie vzniká v dôsledku psychického preťaženia.

Napríklad chrípku spôsobujú vírusy chrípky.

Stres môže ovplyvňovať niektoré aspekty odolnosti organizmu, ale nenahrádza biologické vysvetlenie infekcie.

Prevencia infekčných ochorení zahŕňa aj očkovanie, hygienu a ďalšie opatrenia s preukázaným účinkom.

Psychosomatika a kožné ochorenia

Pokožka môže na stres reagovať veľmi citlivo.

Niektorí ľudia pozorujú zhoršenie ekzému, psoriázy alebo svrbenia počas psychicky náročných období.

Stres môže ovplyvňovať správanie, spánok, škrabanie pokožky aj niektoré biologické procesy.

To však neznamená, že kožné ochorenia vznikajú výlučne z emócií.

Napríklad atopický ekzém súvisí s kožnou bariérou, imunitnými mechanizmami a genetickými faktormi.

Psychologická podpora môže byť užitočnou súčasťou starostlivosti, ale nenahrádza dermatologickú liečbu.

Môžu potlačené emócie spôsobovať choroby?

V populárnej literatúre sa často objavujú tvrdenia, že určitá emócia spôsobuje ochorenie konkrétneho orgánu.

Napríklad hnev sa spája s pečeňou, smútok s pľúcami alebo strach s obličkami.

Takéto symbolické priradenia sa vyskytujú v rôznych tradičných systémoch.

Neexistujú však spoľahlivé klinické dôkazy, že konkrétna potlačená emócia priamo spôsobuje ochorenie určitého orgánu.

Dlhodobé emocionálne zaťaženie môže ovplyvňovať spánok, správanie, stresovú reakciu a celkovú pohodu.

Z toho však nemožno vyvodzovať, že človek ochorel preto, že nesprávne spracoval svoje emócie.

Prečo je nebezpečné hľadať za každou chorobou psychickú príčinu?

Predstavte si človeka, ktorý dlhodobo pociťuje únavu.

Ak mu niekto povie, že ide iba o dôsledok stresu, môže sa stať, že sa prehliadne anémia, porucha štítnej žľazy alebo iný zdravotný problém.

Podobne môže mať bolesť brucha množstvo príčin, ktoré si vyžadujú lekárske vyšetrenie.

Psychosomatický prístup by preto nemal znamenať odmietanie medicínskej diagnostiky.

Naopak, jeho cieľom je pozerať sa na človeka komplexne.

Choroba nie je morálnym zlyhaním

Ľudia si nevyberajú genetické predispozície, infekcie ani mnohé ďalšie rizikové faktory.

Nie je správne tvrdiť, že človek si rakovinu, cukrovku alebo iné závažné ochorenie privolal svojimi myšlienkami.

Takéto vysvetlenia môžu vyvolávať zbytočný pocit viny a odvádzať pozornosť od účinnej zdravotnej starostlivosti.